Názov obce zvádza k mnohým nesprávnym ľudovým výkladom. Podľa povestí bola obec Prečín založená ako osada trestancov. S tým súvisia pojmy prečin i pričňa (prvý doložený názov Prichen).Geografická poloha zasa nasvedčuje, že ide o polohu, kde tok rieky priečia kopce. V súčasnosti je však najprepodobnejší predpoklad, že názov Prečín vznikol z dvoch slov – predložky pred a slova týn. To označovalo hrad, hradisko. Osada, obec bola pod ním , pred ním. Bol to teda predtýn. Hláskoslovnými zmenami sa v priebehu stáročí ustálila dnešná podoba Prečín. Voľne povedané – Prečín = Predhradie.
Podobným spôsobom vznikli mnohé názvy v Českej republike (Helfštýn, Kojetín), ale i na severozápade Slovenska (Trenčín, Mojtín, Budatín).
Okolo starého dreveného hradu ixistoval čulý organizovaný život. Svedčia o tom viaceré názvy chotárnych častí upomínajúce na súvislosť s hradom:
– Vartovňa – skala, z ktorej pozorovali okolie strážnici – vartáši
– Trhovisko- miesto vedľa Hradiska určené na predaj tovaru
– Vojanice- poloha, v ktorej sídlila vojenská posádka (no mohlo to byť i miesto pálenia jánskych ohňov v dávnej histórii).
Mnoho iných chotárnych názvov zreteľne dáva najavo pôvod svojho vzniku:
– Uhliská – časť chotára, v ktorej sa v tzv. milieroch pripravovalo drevené uhlie
– Sokoín – miesto hojného výskytu dravých sokolov
– Rovianky – umelo upravená rovná plocha pri Hradisku
Iné názvy sa dajú rozlúštiť iba pomocou určitých znalostí vývoja jazyka a nárečia:
– Vlčí krúh – slovo krúh označovalo krovie, drobný drevnatý porast
– Malušnica – slovo maluž, maluža označovalo močaristú pôdu
– Predevšie – slovo ves označuje dedinu, bolo to teda pod dolným koncom obce
Radoslav Orávik
