Kde svoj šat rozopla Rajecká dolina,
strážia hrdé vrchy cestu do Prečína.
Majestát Hradisko a na ňom Limbora,
z Vartovných dovidíš do každého dvora.
Z druhej strany Dubník, tróni tu Vysoká,
svoj pohľad napája z Krátkeho potoka.
Predevsie, Paprúne, Roháč aj Dolina,
kto sa tu narodil, u nás je vždy doma.
Život nás zaveje v štyri sveta strany,
doma však najlepšie zahoja sa rany.
Bolesť tak necítiš, dýchať smieš zhlboka,
ožijú spomienky, padne slza z oka.
Všade je vo svete o dvoch kôrkach chleba,
doma zvykne chutiť ako manna z neba.
Nič k nemu netreba, možno trocha soli,
podaný od mamy náš hlad vždy ukojí.
