Chotár obce Prečín bol súvisle osídlený už od čias pred naším letopočtom až dodnes, čo je raritné v rámci celého severného Slovenska. Najväčšie sídlisko sa našlo v polohe Na záhumní. Výkop vodovodu tam narušil dve kultúrne vrstvy. Spodná patrí staršej dobe železnej (halštatská kultúra), vrchná obsahuje pamiatky z doby rímskej až slovanského obdobia. Na celej preskúmanej ploche bola objavená súvislá kamenná dlažba nielen v domoch, ale i medzi nimi. Nezistili sa pôdorysy drevených domov, iba polohy jednotlivých ohnísk. Tie neboli v jamách, ale na úrovni dlážky. Najčastejšími nálezmi boli železné nože a klince, ale našla sa i pracka, petlica, pinzeta, ocieľka, kamenné osličky, sklenené korálky, hlinené prasleny a kostené šidlá. To značí, že tu sídlila už vyspelá poľnohospodárska kultúra.
Sídliská púchovskej kultúry sa našli v polohe Počarovské i Na vŕšku – grafitové črepiny. V časti Paprúdne sa našla sudovitá zásobnica i ďalšia keramika z obdobia púchovskej kultúry. Na Hradisku sa nachádzalo malé opevnenie s umelo upravenou terasou. Datované je na rozhranie letopočtov do čias osídlenia Slovanmi, o čom svedčí názov vrchu i niektorých skál – Vartovňa.
